Môj príbeh sa začína 22.12.1997, kedy som odhodlaná plná odvahy a entuziazmu čakala na príchod nášho chlapčeka na svet. Všetko prebiehalo úplne bez problémov a my sme sa veľmi tešili. Áno, bol tu náš Kiko. Krásne, donosené a úplne kľudné bábätko. Tak dobré, že ma to až zarážalo. Všetci mi hovorili aké mám šťastie, že stále len spinká, vôbec neplače. Prvý krát ma začal nahlodávať ten pocit neistoty, ktorý sa na veľmi dlhú dobu usídlil v mojom živote. Zaspal pri každom jedení, takže sa vlastne ani poriadne nenajedol. Nasledovali dlhé týždne a nekonečné mesiace, kedy sa náš život točil iba okolo prijímania potravy, ktoré absolútne odmietal. Vôbec som tomu nerozumela a priznám sa, že dodnes som nenašla pre mňa uspokojivú odpoveď. Boli to mučivé chvíle, kedy sme si zapisovali každý vypitý mililiter. Vystriedali všetky možné mlieka a hlavne, kedy som začala pochybovať sama o sebe. Pýtať sa – Nie je chyba vo mne ? Robím niečo zle ? Kládla som si neuveriteľne veľa, dnes už viem, že nezmyselných otázok. Nasledoval kolotoč vyšetrení. Začali sme cvičiť Vojtovu metódu, po ktorej v 19 mesiacoch urobil prvé krôčiky. Stále však nerozprával a nereagoval na naše pokyny, dokonca ani na meno. Začali sme teda „tortúru“ návštev po lekároch – ušné, očné, neurológ, psychológ, psychiater, metabolická, genetická a dokonca aj ortopedická ambulancia, rehabilitačný lekár, gastroenterológ a nefrológ, jednoducho všetko, čo sa dalo. Kiko výrazne zaostával motoricky, nesedel, nelozil a mal značnú hypotóniu. Džavotanie aj začalo no nepokračovalo do slovíčok. Neprejavoval emócie, neusmieval sa na ľudí, bolo mu jedno či niekto prichádza, alebo odchádza. Zaujímali ho veci, ktoré sa otáčali, svietili a v TV ho vždy zaujali len reklamy. Nepozeral rozprávky. Podrobne sledoval detaily na hračkách, ale so samotnými hračkami sa veľmi nehral. Keď mal Kiko štyri roky konečne som sa dozvedela jeho diagnózu – autizmus. Hneď po určení jeho diagnózy som sa s Christiánkovým otcom rozviedla. Christiánkovi sa rapídne zhoršil aj jeho zdravotný stav. Pribudlo nám niekoľko nových diagnóz. V poslednej dobe začal veľmi zle chodiť. Vytáča päty do vnútra. Ortopéd mu zistil výraznú valgozitu členkov. Antverzia ramien, predsunutie hlavy, hypotóniu svalstva, hrudná kyfóza. Do budúcna ho vraj čakajú bolesti a vykrivenie celého teľa. Odporučil nám kúpele, rehabilitácie, masáže, ortopedickú obuv, ortopedické vložky, masážne gély, ortézy, rehabilitačné cvičenia. Finančne je to veľmi nákladné, no tieto terapie mu veľmi pomáhajú a upravujú, formujú jeho postavu, ktorá je deformovaná. Cvičenie mu pomáha aj odstrániť bolesti chrbta. Finančnú pomoc by som potrebovala na rehabilitácie vodoliečbu a hipoterapiu. Kikov stav sa zhoršuje a potrebuje pravidelné terapie, ktoré však sú veľmi nákladné. Tieto terapie mu veľmi pomáhajú a zmierňujú bolesť. Mám poslednú možnosť zmierniť jeho hrudnú kyfózu vzhľadom k jeho veku. Môže prísť k tak vážnej zmene tvaru chrbtice, že sa čiastočne zmení vzájomné usporiadanie orgánov v hrudnom koši. To môže viesť k útlaku srdca, pľúc alebo veľkých ciev. S vašou pomocou môžem synovi zabezpečiť to čo potrebuje a zmierňovať tak jeho nepriaznivý zdravotný stav. Finančne mi vypomôcť nemá kto. Detstvo som prežila v detskom domove. Absencia rodiny, ak sa vám narodí dieťa so zdravotným postihnutím je veľmi neľahká a smutná.
ĎAKUJEM ZA KAŽDÚ POMOC.
CHRISTIÁN MÁ VEĽKOSŤ XL, BUDÚ RADI AJ OBLEČENIU. ADRESA JE V NADÁCII. MAMINKA ŽIJE S CHRISTIÁNOM SAMA.
SK37 1100 0000 0029 4603 3398 CHRISTIÁN
