AK MÁTE CHUŤ AJ VY SA PODELIŤ O KÚSOK Z VÁŠHO SRDCA, POSIELAJTE NÁM PRÍBEHY NA INFO@NADACIAANJELSKEKRIDLA.SK
MENO NEZVEREJNÍME, DO MAILU DAJTE, ŽE SÚHLASITE S PRÍBEHOM NA FB 
Najlepší učiteľ
Nedávno som počula od jednej známej slovenskej pani,ako rozoberala stupne lásky.
Keď sme deti,milujeme svojich rodičov.
Potom sú prvé detské lásky.
Po nich láska k partnerovi a obrovská láska k svojim deťom.
Ale počula,aj keď ešte nemá vnúčatá,že najväčšia láska je k nim.
Dovolila som si použiť tieto jej krásne slová a dať jej za pravdu.
Ja som nesmierne milovala môjho dedka. Ale aj on mňa. Bola som jeho prvá vnučka a medzi nami bolo
veľké citové puto.
Ešte som ani nechodila do školy a už som sa tešila na obdobie prázdnin. Prvého júla ma rodičia zbalili a
odviezli ku babke a dedkovi. Prišli pre mňa až koncom augusta.
Dedko sa mi strašne venoval! Ale nielen to!Bol môj vzor a učiteľ.
Hneď na druhý deň sme si zobrali pár vecí,zaviazal mi šatku kolo krku na „Kaťušu“ a išli sme do
záhrady.
Učil ma poznávať kvety,sadili sme ich,okopávala som s nim zeleninu,orezávala stromy,zbierali sme
ovocie,varili lekváre….
Poznala som všetkých chrobákov,motýle,vtákov.
Keď bolo škaredé počasie,učil ma písmenká,potom ich spájanie do slov,viet a keď som išla do prvej
triedy,vedela som plynule čítať.
Televízory ešte vtedy neboli a tak sme celé večery mastili karty-sedmu.
Dedko sa na dôchodku venoval kožušníctvu. Na stole mal veľkú dosku,kože sme napínali,ja som ich
upevňovala klinčekmi,až kým som si poriadne netrepla kladivom po prstoch. Potom ma to už nebavilo.
Keď boli kože suché a pripravené na spracovanie, kibicovala som mu pri šití baraníc,rukavíc,papúč,ale
aj kožuchov.
Naučil ma variť huspeninu,plnenú papriku a upiecť bôčik.
U susedov mali chlapca,ktorý bol odo mňa starší. Mal veľký „chlapčenský“ modrý bicykel a celé leto sa
na ňom prevážal. Ja som mu to detsky závidela. Dedko to na mne spoznal-a mala som vyhraté!
Od dievčatka z druhého susedstva,ktoré bolo mojou letnou kamarátkou,mi požičal jej menší bicykel.
„Ako by to vyzeralo,keby si sa ty,decko z dediny,nevedelo bicyklovať!“
Myslel si,že to bude so mnou ľahké. Ale kdeže!Ja som sa strašne bála. Vymýšľal rôzne spôsoby,ako ma
osmeliť. Najlepšie sa osvedčilo,keď ma držal zozadu za sedadlo a takto so mnou nabehal kilometre,kým
som sa začala sama voziť. Cítili sme sa ako víťazi. Ja nad sebou a dedko zo seba,že sme to zvládli. Taký
bol šťastný že mi zo svojho skromného dôchodku kúpil nový bicykel.
Najradšej si však spomínam,ako ma učil šiť na šijacom stroji.
Tým,že bol kožušník,mal veľký masívny šliapací šijací stroj. Za mašinou som sa úplne stratila.
Chudák,nevedel pochopiť,že neviem zosúladiť šľapanie pedálov s pohybom ihly a posúvaním látky.
Niť sa mi zasekávala,trhala….
„Kruci himel Herr Gott“!/to bola jediná obľúbená nadávka dedka/,ako môžeš byť taká tupá!“
/úplne ináč to vyznelo v záhoráčtine/.Tupá-netupá-ale som sa to naučila!
Keď som prišla po prázdninách domov,chcela som sa pred rodičmi pochváliť.
Pri kuchyni sme mali malú izbičku a v nej starú Singerku. Mamička sa musela pri troch deťoch poriadne
obracať a tak šila,obšívala,skracovala…
Našla som si kúsok látky a chcela som ušiť šaty pre bábiku.
Keď som ostala sama doma,pustila som sa do tvorby. Kúsky látky som chcela zošiť a čo čert nechcel-
mašina bola rýchlejšia ako moje prsty a ukazovák ľavej ruky som si cez necht prišila ku látke.
Od bolesti som revala na celý byt,ale nikto ma nepočul. A tak som s prišitým prstom sedela pol dňa pri
stroji. Ako ma vyslobodili -neviem. Bola som v šoku!
Môjmu učiteľovi-dedkovi-som to nikdy nepovedala.
Nemôžem nespomenúť aj babičku.
Tá ma naučila štrikovať,háčkovať,vyšívať.
Ako osemročná som vyšila na kanave s vlnou tri vankúše. Darovala som ich-maminke,babičke a tete. Ten
mamičkin mám stále schovaný na pamiatku.
Čas letí,doba sa úplne zmenila. Teraz vnúčatá učia nás.
Pred rokmi som dostala od dcéry a syna na Vianoce počítač. Absolútne som mu nerozumela.
Najstarší vnuk mal vtedy päť rokov. Medzi sviatkami bola škôlka zavretá, preto som sa o neho starala ja.
Vedela som,že už vie robiť s počítačom,tak som chcela, aby ma to naučil. Hlavne na Skype.
Učil ma to celý deň a večer zahlásil:
„už som ti to povedal sto krát a viac ti to už ukazovať nebudem!“
Učiť vnučky ručné práce???
Bárbiny sú už oblečené,háčkované a štrikované veci sú nemoderné,vyšívané dečky-gýče.
A čo potrebujú nájdu si na internete.
Rada sa vraciam do detstva.
Babička a dedko,za všetko ďakujem!.
/ obrazok je od JANKY PREKOPOVEJ /
